[…]Jadrová energetika sa týka prakticky úplne každého, či už sa na ňu pozeráme z pohľadu spotrebiteľa elektriny, alebo z pohľadu obyvateľa čeliacemu potenciálnym rizikám. Je preto úplne prirodzené, že si k bezpečnosti jadrovej energetiky vytvárame vlastné postoje. Zamyslime sa však nad spôsobom, akým sa o bezpečnostných otázkach vytvára verejné povedomie, a ako sa potom formujú aj individuálne názory ľudí. Kľúčovú úlohu zohráva ich najbližšie okolie, rodinná či pracovná informačná bublina, ale aj sociálne siete a médiá. Tie spravidla neposkytujú hĺbkový obraz, ich informovanie je skratkové, a aj z tejto skratky si verejnosť zapamäta len malú časť. Dobrou ilustráciou by mohla byť skutočnosť, že ani ľudia žijúci v tzv. zóne ohrozenia jadrovej elektrárne, ktorých sa problematika bezpečnosti bezprostredne týka, podľa pravidelne sa opakujúcich prieskumov netušia, čo robiť a ako sa správať v prípade jadrového incidentu.[…] 
Názov projektu Safety Report ironicky odkazuje na permanentný proces miešania subjektívneho úsudku založeného na fikciách s realitou, čím sa oboje stáva nerozlíšiteľným. Keď sa tento koncept aplikuje na pojem bezpečnosti, vždy, hoci aj neúmyselne, vynesie do popredia chybné predpoklady, predsudky, nedôveryhodné zdroje, zvýšené pochybnosti a nakoniec obavy a strach. A ten je nakoniec úhlavným nepriateľom bezpečnosti.
 
Úryvok z textu Bezpečnosť ako otázka dôvery od Branislava Štěpánka